„Smrť, najstrašnejšie zo zla, nie je pre nás nič, lebo keď sme my, smrť tu nie je, a keď…“
Smrť, najstrašnejšie zo zla, nie je pre nás nič, lebo keď sme my, smrť tu nie je, a keď je tu smrť, nie sme my.
Bez registrácie
Inšpiroval vás tento výrok?
Jedným kliknutím pomôžete objaviť hodnotné myšlienky aj ďalším čitateľom.
Pošlite myšlienku ďalej
Zdieľať výrok
Skopírujte text, odkaz alebo si stiahnite hotový obrázok.
Hra
Poznáte autora?
Prečítajte si výrok a hádajte z troch možností, kto ho povedal.
Utrpenie umierajúcich pacientov sa nesmierne zväčšuje zanedbaním týchto bodov.
Smrť nie je udalosťou života. Smrť sa nezažíva. Ak sa pod večnosťou nerozumie nekonečné trvanie, ale nečasovosť, potom žije večne ten, kto žije v prítomnosti. Náš život je rovnako nekonečný, ako je nehraničné naše zorné pole.
S životom treba porovnávať skôr starobu než smrť. Staroba je paródiou života, kým smrť z neho robí osud: istým spôsobom ho zachováva tým, že mu dáva absolútny rozmer. Smrť ruší čas.
Raz budem stará, mŕtva, zabudnutá. A práve v tomto okamihu, keď tu sedím a myslím na tieto veci, myslí si muž v ošarpanej hotelovej izbe: „Budem tu vždy.“
Neexistuje nič také ako prirodzená smrť: nič, čo sa človeku stane, nie je nikdy prirodzené, pretože jeho prítomnosť stavia svet pod otáznik. Všetci ľudia musia zomrieť; ale pre každého človeka je jeho smrť nehodou a aj keď o nej vie a súhlasí s ňou, je neospravedlniteľným násilím.
V úteku pred smrťou sa túžba po trvalosti pripína práve na to, čo je isté, že smrťou zanikne.
Ďalšie od autora Epikuros