Zdeněk Matějček

Porozumieť výchove znamená porozumieť vzťahu medzi vychovávateľom a dieťaťom.

Trest nevychováva.

Jej uspokojenie dáva ľudskému životu časové rozpätie, čo preložené do psychologickej reči znamená rozpätie medzi otvorenosťou a uzavretosťou osudu, medzi nádejou a beznádejou, medzi životným rozletom a zúfalstvom.

Urobte, čo pokladáte pre seba za lepšie. Čo vás urobí šťastnejšou. Ak vám zamestnanie prinesie uspokojenie a lepšiu náladu, bude to pre dieťa oveľa lepšie, než keby ste doma sedeli s pocitom, že vám v živote niečo uniká. Starajte sa, aby ste sami boli šťastnejšia – ale nezabudnite to priniesť svojmu dieťaťu.

Treba dbať na zásady psychohygieny, ktorá v detskom veku znamená predovšetkým umožniť dieťaťu dostatok pohybu. Pohybu voľného, spontánneho a radostného, nie orientovaného na výkon a zviazaného disciplínou v nejakom športovom klube. Ide o to, aby sa dieťa mohlo v tom najlepšom zmysle vyradovať.

Dieťaťu treba rozumieť a klásť naň len primerané nároky. V prílišnom zaťažení alebo dokonca preťažení vidím veľké nebezpečenstvo. Detský organizmus sa začne preťažovaniu brániť a môžu sa objaviť neurotické poruchy.

Rodičia by sa k deťom mali správať čo najúprimnejšie a v rodičovstve by mali nachádzať zábavu, radosť a poučenie. Jednoducho by si to mali, v tom dobrom zmysle slova, užiť.

Rodičia vôbec nemusia byť s deťmi stále. Čo deti oveľa viac potrebujú, je, aby ich rodičia boli ľudia, ktorí za niečo stoja a môžu im byť vzorom. To najkrajšie a najdôležitejšie dávajú rodičia svojmu dieťaťu, keď s ním jednoducho zdieľajú svoj život. Záleží teda na tom, akí tí rodičia sami sú a akí sa dávajú.

Škola nevychováva, vychováva predovšetkým rodina a vychováva od samého základu a od samého začiatku.

Treba si uvedomiť, že dieťa najviac vychovávame práve vtedy, keď si myslíme, že to vôbec nerobíme, to znamená, keď sa správame prirodzene.