„Treba si uvedomiť, že dieťa najviac vychovávame práve vtedy, keď si myslíme, že to vôbec…“

Rodičia vôbec nemusia byť s deťmi stále. Čo deti oveľa viac potrebujú, je, aby ich rodičia boli ľudia, ktorí za niečo stoja a môžu im byť vzorom. To najkrajšie a najdôležitejšie dávajú rodičia svojmu dieťaťu, keď s ním jednoducho zdieľajú svoj život. Záleží teda na tom, akí tí rodičia sami sú a akí sa dávajú.

Rodina ako inštitúcia je v kríze pravdepodobne už od tých čias, čo ľudstvo jestvuje. Grécky básnik Hésiodos písal v časoch 800 rokov pred Kristom, ako sa svet nevyhnutne rúti do skazy, pretože rodina nefunguje a mladí ľudia nectia bohov, ktorých uctieva obec.

Ľudia budú mať vždy radi svoje deti, budú po nich túžiť, a deti svojou prítomnosťou budú rodičom uspokojovať ich základné psychické potreby. Medzi rodičmi a ich deťmi prebieha psychická výmena, väčšina dospelých ľudí potrebuje mať deti a deti potrebujú rodičov.

Rodina sa mení, vstupujú do nej iné prvky, ale je to ten najstabilnejší spoločenský útvar, ktorý bol, je a bude.

Celá moja výchova smerovala k tomu, aby nám so sestrou vštepila fantastický zmysel pre povinnosť, veľký zmysel pre to, že za všetko, čo robíte, ste osobne zodpovedná. Nehádžete vinu na spoločnosť. Spoločnosť nie je nikto. Ste osobne zodpovedná a len si pamätajte, že žijete medzi mnohými ľuďmi a musíte pre nich robiť veci a musíte sa rozhodovať sami.

Obaja rodičia boli veľmi kultivovaní a vštepili nám vysoké ocenenie intelektuálnej práce.