W. E. B. Du Bois

Masy černochov dodnes príliš jasne vidia anomálie svojho postavenia a morálnu krivosť vášho.

Čudné povedať, ale je isté, že na juhu nemožno vybudovať bezpečnú civilizáciu s černochom ako nevedomým, búrlivým proletariátom.

Podľa formálneho obsahu bol ich učebný plán azda zastaraný, ale vzdelávacou silou bol vynikajúci, lebo to bol styk živých duší.

Učitelia v týchto ústavoch neprišli držať černochov na ich mieste, ale pozdvihnúť ich zo špiny miest, do ktorých ich otroctvo zvalilo.

Sklon, zrodený z otroctva a oživený šialeným imperializmom doby, pokladať ľudské bytosti za súčasť materiálnych zdrojov krajiny, ktoré treba vycvičiť s jediným zreteľom na budúce dividendy.

Robotník musí pracovať pre slávu svojej práce, nielen pre mzdu; myslitel musí myslieť pre pravdu, nie pre slávu.

Učiť myslitelov myslieť — potrebné poznanie v dobe voľnej a nedbalej logiky; a tí, ktorých údel je najťažší, musia mať najdôkladnejší výcvik, aby mysleli správne.

Čo ak sa černošský ľud odláka od zápasu o spravodlivosť, od lásky k poznávaniu, aby pokladal dolár za zmysel a cieľ života?

Tým, ktorým bolo otroctvo matnou spomienkou z detstva, sa svet javil ako zarážajúca vec: žiadal od nich málo, odpovedali mu málom, a predsa si z ich daru uťahoval.

Juh by mal byť čestnou a úprimnou kritikou vedený k tomu, aby presadil svoje lepšie ja a splnil plnú povinnosť voči rase, ktorú kruto poškodil a stále poškodzuje.