W. E. B. Du Bois

Len ten zdravší egoizmus, ktorý učí vzdelanie, dokáže nájsť práva všetkých vo víre práce.

Trpezlivosť, pokora, spôsoby a vkus, obecné školy a materské školy, priemyselné a technické školy, literatúra a tolerancia — to všetko vyviera z poznania a kultúry, detí univerzity.

Vízia života, ktorá vstáva pred týmito tmavými očami, nemá v sebe nič nízke ani sebecké.

Nič nové, žiadne zariadenia na šetrenie času — len staré, časom oslávené spôsoby kopania za pravdou, hľadania skrytých krás života a učenia sa dobru života.

Kam sa teda podelo novosvetové hľadanie Dobra a Krásy a Pravdy?

Úprimná a vážna kritika od tých, ktorých záujmy sa najviac dotýkajú — kritika autorov čitateľmi — to je duša demokracie a ochrana moderného spoločenstva.

Zánik veľkej ľudskej inštitúcie skôr, než dokončila svoje dielo, rovnako ako predčasný zánik jednej duše, zanecháva dedičstvo úsilia pre iných ľudí.

Slobodu, tak dlho hľadanú, stále hľadáme — slobodu života a údov, slobodu pracovať a myslieť, slobodu milovať a túžiť.

Moc hlasovacieho lístka potrebujeme pre čistú sebaobranu — inak nás čo zachráni pred druhým otroctvom?

Výcvik v školách potrebujeme dnes viac než kedykoľvek predtým — výcvik zručných rúk, bystrých očí a uší a predovšetkým širšiu, hlbšiu a vyššiu kultúru nadaných mysľí a čistých sŕdc.