Václav Havel

Ľudia žijúci v posttotalitnom systéme až príliš dobre vedia, že otázka, či je pri moci jedna alebo viacero politických strán, je oveľa menej dôležitá než otázka, či je vôbec možné žiť ako človek.

Ľudia sú nútení žiť v klamstve, ale môžu byť k tomu donútení iba preto, že sú takto v skutočnosti schopní žiť.

Tragédiou moderného človeka nie je, že o zmysle vlastného života vie čoraz menej, ale že ho to čoraz menej trápi.

Tak ako je neustály nárast entropie základným zákonom vesmíru, je základným zákonom života byť čoraz vyššie štruktúrovaný a bojovať proti entropii.

Život nemožno natrvalo zničiť, ani dejiny nemožno úplne zastaviť. Je to chvíľa, keď sa opäť viditeľne začína niečo diať, niečo naozaj nové a jedinečné, niečo skutočne historické.

Aj čisto morálny čin, ktorý nemá nádej na bezprostredný a viditeľný politický účinok, môže postupne a nepriamo, v priebehu času, nadobudnúť politický význam.

Vždy som cítil, že by som mal robiť viac, než je dosť.

Vždy som veril, že slová majú väčšiu silu ako desiatky delostreleckých batérií.

Nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že niečo má zmysel, bez ohľadu na to, ako to dopadne.

Pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.