Thich Nhat Hanh

Podstatou lásky a súcitu je porozumenie – schopnosť rozpoznať telesné, hmotné aj duševné utrpenie druhých, vcítiť sa priamo do „kože“ toho druhého.

Všetko, čo robíme, je báseň alebo obraz, ak to robíme s všímavosťou. Pestovanie šalátu je poézia. Cesta do obchodu môže byť obrazom.

Hnev je nepríjemný pocit. Je ako planúci plameň, ktorý spaľuje naše sebaovládanie a núti nás hovoriť a robiť veci, ktorých neskôr ľutujeme. Keď je niekto nahnevaný, jasne vidíme, že prebýva v pekle. Hnev a nenávisť sú materiálom, z ktorého je peklo stvorené.

Tajomstvom šťastia je samotné šťastie. Nech sme kdekoľvek a kedykoľvek, máme schopnosť tešiť sa zo slnečného svitu, z prítomnosti druhých, z divu dychu.

Dýchaj, si nažive! Už len vedomé dýchanie a úsmev nás dokážu urobiť veľmi šťastnými, pretože keď dýchame vedome, celkom sa vraciame k sebe a stretávame sa so životom v prítomnom okamihu.

Chceli sme mier. Nezáležalo nám na žiadnom víťazstve ani porážke. Chceli sme len, aby na nás prestali padať bomby.

Korene vojny sú v spôsobe, akým žijeme svoj každodenný život – ako budujeme priemysel, spoločnosť a ako spotrebúvame.

Všímavosť musí byť činná. Ak už vidíme, musíme aj konať.

Nádej je dôležitá, pretože dokáže uľahčiť znášanie prítomného okamihu. Ak veríme, že zajtrajšok bude lepší, dokážeme dnes uniesť aj ťažkosti.

Vedz, že život možno nájsť iba v prítomnom okamihu.