Rabindranath Tagore

Hriech je rozmazanie pravdy, ktoré zakaľuje čistotu nášho vedomia.

Nekonečná je totiž vzdialenosť medzi pravdou a nepravdou, medzi smrťou a nesmrteľnosťou.

Človek vyráža do sveta naozaj uspokojovať potreby, ktoré sú preňho viac než jedlo a oblečenie.

Zákon, ktorý objavil, nie je ničím iným než vnímaním harmónie, ktorá panuje medzi rozumom, patriacim duši človeka, a pôsobením sveta.

Tak v oblasti poznania, ako v oblasti vedomia musí človek jasne pochopiť nejakú centrálnu pravdu, ktorá mu poskytne rozhľad po čo najširšom poli.

Zvieracia inteligencia pozná fakty, ľudská myseľ má schopnosť chápať pravdu.

V podstate nie je človek otrokom ani seba samého, ani sveta, ale je milujúcim.

Civilizácia je druh formy, ktorú si každý národ pracovito vytvára, aby podľa svojho najlepšieho ideálu formoval svojich mužov a ženy.

Zem nielen nesie jeho telo, ale poteší aj jeho myseľ; jej dotyk je viac než fyzický dotyk, je živou prítomnosťou.

Všetky veľké výroky človeka treba posudzovať nie podľa litery, ale podľa ducha, ktorý sa odkrýva s rastom života v dejinách.