Rabindranath Tagore

Keď prídeme k literatúre, zistíme, že hoci sa riadi pravidlami gramatiky, je predsa vecou radosti, je samou slobodou.

Problém je v tom, že sa veľmi často zastavíme pri takom zákone, akoby bol konečným cieľom nášho hľadania, a potom zistíme, že nezačína oslobodzovať nášho ducha.

Náš život ako rieka naráža na svoje brehy nie preto, aby sa nimi uzavrel, ale aby si v každom okamihu znovu uvedomil, že má nekonečný otvor k moru.

Tyran je v skutočnosti závislý od svojich otrokov, a preto sa ich snaží urobiť úplne užitočnými tým, že ich podriadi svojej vôli.

Je to jeho vlastná vôľa, ktorá si sama uložila hranice, tak ako šachista obmedzuje svoju vôľu pri presúvaní figúrok.

Naša sloboda nemôže ísť proti vlastnému princípu slobody a zároveň byť slobodná; nemôže spáchať samovraždu a zároveň žiť.

Naša svojvôľa má slobodu do istej miery; môže poznať, čo znamená odchýliť sa od cesty, ale nemôže tým smerom pokračovať donekonečna.

Cesta nášho ja vedie cez jeho samostatnosť, ktorá je nezávislá, k dosiahnutiu duše, ktorá je harmonická.

Múdry sa snaží zosúladiť želania hľadajúce sebauspokojenie so želaním spoločného dobra a len tak môže realizovať svoje vyššie ja.

Ale keď je jeho práca plodom radosti, formy, ktoré nadobúda, majú prvky nesmrteľnosti.