Rabindranath Tagore

Veci sú také, aké sú, a musíme ich poznať, ak s nimi chceme narábať, a poznanie je možné preto, že naše želanie nie je ich zákonom.

V tomto stave je činnosť duše o to väčšia, len jej hnacia sila nepochádza z túžob, ale z jej vlastnej radosti.

Potešenie je pre vlastné ja, ale dobrota sa týka šťastia celého ľudstva a na všetky časy.

Aby sebectvo mohlo žiadať pomoc pravdy, musí byť do istej miery nesebecké.

Naša mravná schopnosť je totiž schopnosťou, ktorou vieme, že život sa neskladá z nesúvislých a bezúčelných úlomkov.

Cítime totiž, že dobro je kladným prvkom ľudskej povahy a v každom veku a v každom podnebí si človek najviac cení svoje ideály dobroty.

Existuje láska k deťom a k druhom; existuje obeta seba samého, ktorá vyviera z lásky; a táto láska je kladným prvkom života.

V dejinách vedy treba pamätať na postupné zisťovanie pravdy, nie na jej nespočetné omyly.

Predstava Boha, ktorú má človek vo svojom bytí, je zázrakom nad zázraky.

Skutočná bieda človeka spočíva v tom, že sa plne neprejavil, že je sám sebe zahalený, stratený uprostred vlastných túžob.