Henri Poincaré

Dôležitosť faktu sa teda meria jeho výťažkom, teda množstvom myslenia, ktoré nám dovoľuje ušetriť.

Keby príroda nebola krásna, nestálo by za to ju poznať, a keby ju nestálo za to poznať, nestálo by za to ani žiť.

Keď sa teda pýtame na objektívnu hodnotu vedy, neznamená to: Učí nás veda pravú povahu vecí? Znamená to: Učí nás pravé vzťahy vecí?

Pokrok je okrem toho, hoci pomalý, trvalý, takže vedci, hoci čoraz odvážnejší, sa mýlia čoraz menej.

Veda predvída, a práve preto, že predvída, môže byť užitočná a slúžiť ako pravidlo konania.

Koľko je právd, ktoré nám fyzikálne analógie dovoľujú predložiť a ktoré nie sme schopní dokázať prísnym usudzovaním!

Nech je ľudská predstavivosť akokoľvek rozmanitá, príroda je stále tisíckrát bohatšia.

Oba druhy myslí sú rovnako potrebné pre pokrok vedy; logici aj intuicionisti dosiahli veľké veci, ktoré by iní dosiahnuť nemohli.

Pokrok vedy akoby ohrozil najlepšie zavedené princípy, aj tie, ktoré sa pokladali za základné.

Ak sa nemáme báť morálnej pravdy, tým menej by sme sa mali báť pravdy vedeckej.