Emily Dickinson

Rosa si sama stačila a uspokojila list a pocítila: aký obrovský osud! aký nepatrný je život!

Lásku prerastieme ako iné veci a odložíme ju do zásuvky, kým neukáže starodávnu módu ako kostýmy, ktoré nosili dedovia.

Bolo to hranicou môjho sna, ohniskom mojej modlitby — dokonalá, ochromujúca blaženosť, spokojná ako zúfalstvo.

Kto nikdy nepotreboval, tomu zostáva neznáma najšialenejšia radosť: hostina zdržanlivosti prekonáva hostinu vína.

Mozog je hlbší než more, lebo ak ich pridržíš, modré k modrému, jedno pohltí druhé ako špongie vedrá.

Zdedená so životom môže viera byť len raz; zruš jedinú klauzulu a bytie je žobrákom.

Lúčenie je všetko, čo vieme o nebi, a všetko, čo potrebujeme na peklo.

Nádej je jemný nenásytník; živí sa krásnym, a predsa, keď sa na ňu dôkladne pozrieš, aká v nej je zdržanlivosť!

Víťazstvo môže byť rozličných druhov. Je víťazstvom v izbe, keď je starý imperátor Smrť premožený vierou.

Smrť robí významným to, čo oko prehliadlo, pokiaľ nás nežne neprosí pominuté stvorenie.