Emily Dickinson

Úder smrti je pre niektorých úderom života: tí, čo sa stali živými až pri umieraní; keby žili, boli by zomreli, ale keď zomreli, začala sa vitalita.

Nebadane ako zármutok pominulo leto — nakoniec tak nebadane, že sa nezdalo ako zrada.

Viera je pekný vynález pre pánov, ktorí vidia; ale mikroskopy sú v núdzi rozumné!

Chcela som mať len skromné potreby, také ako spokojnosť a nebo; v rámci môjho príjmu by sa mohli zmestiť a život a ja by sme boli vyrovnaní.

Nádej je vtáčik s perím, čo sa usadí v duši, spieva melódiu bez slov a nikdy neprestane.

Pretože som sa nemohla zastaviť pre Smrť, láskavo sa zastavila ona pre mňa; koč niesol len nás dve a Nesmrteľnosť.

Bojím sa? Koho sa bojím? Nie smrti; veď kto je ona? Vrátnik v dome môjho otca ma zahanbuje rovnako.

Jasot je odchod vnútrozemskej duše k moru — popri domoch, popri výbežkoch do hlbokej večnosti!

Rodokmeň medu sa včely netýka; ďatelina je pre ňu kedykoľvek aristokraciou.

Elýzium je tak ďaleko ako najbližšia izba, ak v tej izbe čaká priateľ — blaženosť alebo osud.