David Hume

Čokoľvek je dôležité, upúta našu pozornosť, upevní naše myslenie a nazerá sa na to s uspokojením.

Je isté, že nás nekonečne dojíma jemný cit rovnako ako veľký.

Nikdy nemôžeme prihliadať na cnosť nejakého skutku, ak ten skutok nie je vopred cnostný.

Skutok, cit alebo charakter je cnostný či zlý; prečo? Pretože jeho pohľad vyvoláva potešenie alebo nepokoj určitého druhu.

Veď tak ako bude budúcnosť raz prítomnosťou, tak bola minulosť kedysi prítomnosťou.

To je ešte zreteľnejšie u človeka, ktorý je tvorom vesmíru s najvrúcnejšou túžbou po spoločnosti a pre ňu najlepšie vybavený.

Schváliť charakter znamená pocítiť pôvodné potešenie pri jeho zjavení.

Nič nie je pre rozum nebezpečnejšie než lety predstavivosti a nič nebolo príčinou viac omylov medzi filozofmi.

Tak ako city duše bránia jemnému uvažovaniu a zamysleniu, tak aj tieto posledné činnosti mysle škodia tým prvým.

Vášeň, ktorá je v skutočnom živote nepríjemná, môže poskytnúť najvyššiu zábavu v tragédii alebo eposu.