„Schváliť charakter znamená pocítiť pôvodné potešenie pri jeho zjavení.“

Skromnosť a vkus sú otázky zemepisnej šírky a vzdelania; čím viac ľudia vedia — čím viac sa ich predstavy rozšíria cestovaním, skúsenosťou a pozorovaním — tým menej ľahko sa pohoršia.

Nič, absolútne nič sa nezíska ďalšou obetou mužnosti a sebaúcty.

Duša môže hľadať najpodivnejšie a najvzdialenejšie krajiny a veky a stále nájsť podstatný mravný zdravý rozum.

V skutočnosti je oveľa menej škodlivé byť svedkom nemravnosti veľkých než svedkom tej nemravnosti, ktorá vedie k veľkosti.

Treba však brať do úvahy cítenie a zásady človeka rovnako ako jeho bezprostredné záujmy.

Keď sa individuálny človek v nás búri proti zákonnej vláde všeobecného človeka, morálne sa zmenšujeme a musíme trpieť.