Ida B. Wellsová

Afroamerické noviny sú jediné, ktoré vytlačia pravdu, a chýbajú im prostriedky na zamestnanie agentov a detektívov, aby zistili fakty.

Ľudia musia vedieť, kým môžu konať, a niet vychovávateľa, ktorý by sa vyrovnal tlači.

V týchto stranách sa dokázalo tvrdenie, že tlač obsahuje nespoľahlivé a upravené správy o lynčovaní, a jednou z najpotrebnejších vecí pre rasu je dostať tieto fakty pred verejnosť.

Nič, absolútne nič sa nezíska ďalšou obetou mužnosti a sebaúcty.

Apel na vrecko bieleho človeka bol vždy účinnejší než všetky apely, čo sa kedy urobili na jeho svedomie.

Pri vytváraní tohto zdravšieho verejného cítenia môže Afroameričan urobiť pre seba to, čo nik iný pre neho urobiť nemôže.

Silné rameno zákona sa musí pritiahnuť na lynčerov prísnym trestom, ale to sa nemôže a nebude diať, pokiaľ si to nevyžiada a nepodporí zdravé verejné mienenie.

Juh je zbrutalizovaný v miere, ktorú si jeho vlastní obyvatelia neuvedomujú, a samotný základ vlády, zákona a poriadku je ohrozený.

Duch davu rástol s rastúcou inteligenciou Afroameričana.

Jeden po druhom južné štáty právne(?) zbavili Afroameričana volebného práva a od zrušenia zákona o občianskych právach prijalo takmer každý južný štát osobitné zákony o vozňoch s pokutou za ich porušenie.