David Hume

Milovať slávu cnostných skutkov je istým dôkazom lásky k cnosti.

Je dobre známe, že každá vláda musí raz skončiť a že smrť je nevyhnutná pre politické teleso rovnako ako pre živočíšne.

Taká je povaha novosti: čo sa páči, je dvojnásobne príjemné, ak je to nové; ale čo sa nepáči, je práve preto dvojnásobne nepríjemné.

A predsa, napriek tejto silnej a zjavnej nevyhnutnosti, takú krehkú alebo zvrátenú máme prirodzenosť, že je nemožné udržať ľudí verne a neomylne na cestách spravodlivosti.

Človek, narodený v rodine, je nútený udržiavať spoločnosť z nevyhnutnosti, z prirodzenej náklonnosti a zo zvyku.

Vláda je teda založená výlučne na mienke; a táto zásada platí pre najdespotickejšie a najvojenskejšie vlády rovnako ako pre najslobodnejšie a najľudovejšie.

Veky najväčšieho verejného ducha nie sú vždy najvýznamnejšie súkromnou cnosťou.

Následky vždy zodpovedajú príčinám; a múdre zriadenia v každom štáte sú najcennejším dedičstvom, ktoré možno zanechať budúcim vekom.

Preto je v každom ohľade mierna vláda lepšia a poskytuje najväčšiu bezpečnosť vládcovi aj poddanému.

Zvyk je veľkým sprievodcom ľudského života.