David Hume

Vojna má svoje zákony rovnako ako mier; aj ten športový druh vojny medzi zápasníkmi, boxermi, palicovými bojovníkmi či gladiátormi sa riadi pevnými zásadami.

Môžeme sa z toho naučiť len nevyhnutnosť pravidiel všade tam, kde sú ľudia navzájom v styku.

Načo je pozitívne právo tam, kde je prirodzená spravodlivosť sama dostatočnou uzdou?

Nech je majetok rozdelený akokoľvek rovno, rôzne stupne šikovnosti, starostlivosti a usilovnosti ľudí túto rovnosť okamžite narušia.

Tak veľmi je pravda, že táto cnosť čerpá svoju existenciu výlučne z nevyhnutného úžitku pre styk a spoločenský stav ľudstva.

Pravda je predmetom sporu, vkus nie: štandardom nášho úsudku je to, čo existuje v povahe vecí; štandardom citu je to, čo každý človek cíti v sebe.

Keď nejaký názor vedie k absurditám, je určite nepravdivý; ale nie je isté, že názor je nepravdivý preto, že má nebezpečné dôsledky.

Skrátka, toto skúsenostné usudzovanie o konaní iných do ľudského života tak hlboko zasahuje, že nikto, kým je hore, nie je ani na okamih bez jeho používania.

Žiadne závery nie sú skepticizmu príjemnejšie než tie, ktoré odhaľujú slabosť a úzke hranice ľudského rozumu a schopností.

Z prvého zjavenia nejakého predmetu nikdy nemôžeme uhádnuť, aký účinok z neho vznikne.