Dan Ariely

Tak ako pri všetkých našich ostatných experimentoch, aj tu sme zistili, že ľudia podvádzajú, keď na to majú príležitosť - ale nie o mnoho.

Čestnosť a nečestnosť sú založené na zmesi dvoch veľmi odlišných druhov motivácie. Na jednej strane chceme mať prospech z podvádzania (to je racionálna ekonomická motivácia), na druhej strane sa chceme vidieť ako skvelí ľudia (to je psychologická motivácia).

Zámky vás neochránia pred zlodejmi, ktorí sa dostanú do vášho domu, ak to naozaj chcú. Ochránia vás len pred väčšinou čestnými ľuďmi, ktorí by mohli podľahnúť pokušeniu skúsiť vaše dvere, keby nemali zámok.

Existuje aj všeobecná cena podvádzania. Keď sme nečestní my a ľudia okolo nás, začneme podozrievať všetkých, a bez dôvery je náš život v takmer každom ohľade ťažší.

Základná myšlienka sebavýpovede je, že napriek tomu, čo si zvyčajne myslíme, nemáme veľmi jasnú predstavu o tom, kto vlastne sme. Väčšinou veríme, že máme privilegovaný pohľad na vlastné preferencie a povahu, no v skutočnosti sa nepoznáme až tak dobre - a rozhodne nie tak dobre, ako si myslíme. Namiesto toho pozorujeme sami seba rovnako, ako pozorujeme a posudzujeme konanie iných ľudí - odvodzujeme, kým sme a čo máme radi, z vlastných činov.

Rovnako ako kreativita nám umožňuje predstaviť si nové riešenia náročných problémov, umožňuje nám aj vymýšľať originálne cestičky okolo pravidiel a zároveň si informácie vysvetľovať sebe na prospech. Použitie tvorivej mysle nám pomáha vytvoriť si príbeh, vďaka ktorému môžeme mať aj koláč, aj ho zjesť - príbeh, v ktorom sme vždy hrdinom, nikdy nie záporákom.

Prvý nečestný čin je ten najdôležitejší, ktorému treba zabrániť.

Keď sa raz vo vlastných očiach vykreslíme ako podvodníci, začneme sa správať ešte nečestnejšie.

Všetci sme veľmi dobrí v racionalizovaní svojich činov tak, aby boli v súlade s našimi sebeckými motívmi.

Zo všetkého výskumu, ktorý som za tie roky urobil, ma najviac znepokojuje myšlienka, že čím bezhotovostnejšia je naša spoločnosť, tým viac sa nám kĺže morálny kompas.