Dan Ariely

Mohlo by byť, že sme kedysi v minulosti urobili nejaké svojvoľné rozhodnutia a odvtedy sme na nich postavili celý svoj život, v domnení, že pôvodné rozhodnutia boli múdre?

Väčšina transakcií má svoju výhodu aj nevýhodu, ale keď je niečo ZADARMO, na nevýhodu zabúdame. ZADARMO nám dáva taký emocionálny náboj, že vnímame ponúkanú vec ako oveľa hodnotnejšiu, než v skutočnosti je. Prečo? Myslím, že je to preto, že ľudia sa prirodzene boja straty.

Čo je na tom, že niečo je ZADARMO, také lákavé? Prečo máme iracionálne nutkanie skočiť po niečom zadarmo, aj keď to vôbec nie je to, čo naozaj chceme?

Aj ten najbrilantnejší a najracionálnejší človek sa v návale vášne zdá byť úplne a dokonale odlúčený od toho, kým si myslel, že je.

Uvedomujem si, že je chyba ísť do múzea, keď je zadarmo? Samozrejme, že áno - ale aj tak tam idem.

Rozdiel medzi dvoma centmi a jedným centom je malý. Ale rozdiel medzi jedným centom a nulou je obrovský!

Pri všetkom, čo robíte, by ste sa mali naučiť spochybňovať svoje opakované správanie.

Cenovky samy osebe nie sú kotvami. Stávajú sa kotvami vo chvíli, keď zvažujeme kúpu produktu alebo služby za danú cenu. Vtedy sa vryje do pamäti.

Nula nie je len ďalšia cena. Nula je citlivé emocionálne tlačidlo, zdroj iracionálneho nadšenia.

Toto je problém relativity - na svoje rozhodnutia sa pozeráme relatívne a porovnávame ich lokálne s dostupnou alternatívou.