Dan Ariely

Stresujúce podmienky zaťažujú našu kognitívnu kapacitu a znižujú našu schopnosť jasne myslieť a uplatňovať výkonnú kontrolu. Stres tiež poškodzuje našu schopnosť robiť racionálne dlhodobé rozhodnutia, ktoré vyžadujú odloženie uspokojenia. Život v komunite, kde cítime dôveru a podporu, funguje ako nárazník proti škodlivému vplyvu nedostatku. Vyššia miera príjmovej nerovnosti v našej komunite však môže narušiť náš pocit spoločenskej dôvery.

Individuálna cesta, ktorou ľudia prechádzajú lievikom mylnej viery, odráža spoločenskú cestu smerom k nedôvere. Bez ohľadu na to, kde sa nachádzate na politickom spektre a kdekoľvek na svete, je ťažké uniknúť tomu, že úroveň dôvery v našej spoločnosti klesá, a to s alarmujúcimi následkami.

Ako môže veda - pomalá a metodická, prinášajúca len občasný prelom - súperiť s tvorivými mysľami neviazanými faktami?

Experiment s konzultantmi ukázal, že ľudia dramaticky podceňujú, do akej miery a hĺbky pocit naplnenia ovplyvňuje ľudí.

Poučenie je také, že trocha vlastného potu sa nám vracia vo forme zmyslu - a to je vysoký výnos.

Tieto výsledky ukazujú, že keď je naša práca ocenená, sme ochotní pracovať tvrdšie za menšiu odmenu, a keď ocenená nie je, strácame veľkú časť motivácie.

Ukazuje sa, že keď pracujeme tvrdšie a vložíme do niečoho trochu viac času a úsilia, cítime väčší pocit vlastníctva, a preto si viac užívame ovocie svojej práce.

Spoločnosť bez dôvery nie je spoločnosťou: je to iba skupina ľudí, ktorí sa neustále navzájom boja.

Všetci poznáme zlatý štandard bielych lží: žena, ktorá nie je práve štíhla, si oblečie nové priliehavé šaty a spýta sa manžela: "Vyzerám v tomto tučne?" Muž si rýchlo urobí analýzu nákladov a výnosov; pred očami mu prebehne celý život, ak odpovie krutou pravdou. Tak jej povie: "Zlatko, vyzeráš nádherne." Ďalší večer manželstva je zachránený.

Podvádzame len do takej miery, ktorá nám umožňuje udržať si sebaobraz relatívne čestného človeka.