Boethius

To, čo nemá v sebe nijaké dobro, ani skutočné, ani zdanlivé, nemožno nijako túžiť.

Príroda nezačína so zmrzačenými a nedokonalými vecami; začína s tým, čo je celé a dokonalé, a až neskôr upadá k týmto slabým a menejcenným výtvorom.

Niekedy sa stáva, že mu chýba nevyhnutné, že ho hlodajú starosti, a keďže sa nemôže zbaviť týchto nepríjemností, prestane mať aj tú moc, ktorá bola jeho celým cieľom.

Nie je to teda tvoja vlastná povaha, čo ťa robí krásnym, ale slabosť očí, ktoré ťa vidia.

Viem, že sladkosť manželky a detí má byť veľmi pekná, ale až príliš pravdivé je, čo sa povedalo o jednom, že vo svojich synoch našiel mučiteľov.

Veď mnohí si získali veľké meno na mylných názoroch davu — a čo možno predstaviť hanebnejšie?

Čo je to za moc, ktorá drží ľudí v strachu, kým ju majú — a keď ju chceš udržať, nie si v bezpečí, a keď ju chceš odložiť, nemôžeš sa jej zbaviť?

Myslíš, že má moc ten, o ktorom vidíš, že chce, čo nemôže uskutočniť?

A starovek je plný príkladov a aj dnešné časy, kráľov, ktorých šťastie sa zmenilo na pohromu.

Keďže však tento účinok nepochádza z ich vlastnej sily, ale je k nim pripútaný mylným názorom ľudstva, hneď zmiznú, keď sa postavia pred tých, čo ich nepokladajú za dôstojenstvá.