Boethius

Nepripustia ani to, že tí, čo robia krivdu, sú nešťastnejší než tí, čo ju trpia, hoci dôkaz stojí na dôvodoch rozumu rovnako silných.

Ani toto nikto nemôže poprieť: všetko, čo je spravodlivé, je dobré, a naopak, všetko, čo je nespravodlivé, je zlé.

Ich veľké očakávania, vznosná stavba ich zločinov, sa často zrúti náhlym a neočakávaným koncom, a to len určuje hranicu ich biedy.

Ďalej, keďže iba spravodlivosť môže ľudí pozdvihnúť nad úroveň ľudskosti, musí nespravodlivosť ponižovať pod úroveň človeka tých, ktorých vyhnala z ľudského stavu.

A keďže je to tak, múdry nemôže pochybovať, že trest je od zlých neoddeliteľný.

Ale toto je odmena, od ktorej sa dobrý človek nemôže oddeliť, lebo ten, kto nemá dobro, sa nemôže dobrým vôbec nazývať; preto spravodlivé konanie nikdy neminie svoju odmenu.

Pozri, aká zjavná je krajná slabosť zlých ľudí; nedokážu dosiahnuť ani cieľ, ku ktorému ich vedie a takmer núti zameranie samotnej prírody.

A ak vidíš človeka, ktorý chce dosiahnuť nejaký cieľ, ale úplne zlyháva, nemôžeš pochybovať, že mu chýbala moc získať, čo chcel.

Každý osud je teda dobrý; lebo buď odmeňuje, disciplinuje, napráva, alebo trestá, a je tak užitočný alebo spravodlivý.

Tak trávime potravu bez toho, že by sme na to mysleli, a dýchame bez vedomia v spánku; ba aj u živých tvorov pochádza láska k životu nie z vedomej vôle, ale zo zásad prírody.