Boethius

Lesk vznešeného pôvodu nie je človekovým vlastným, ale jeho predkov.

Veď načo sú vlastne aj písané záznamy, ktoré spolu so svojimi pôvodcami zastihne po dlhšom čase temnota veku?

A čo vlastne môže jeden človek urobiť druhému, čo by nemusel raz zakúsiť aj sám?

Nemáte vo svojom vnútri nijaké vlastné dobro, že hľadáte svoje dobro vo veciach vonkajších a oddelených?

Šťastena nikdy neurobí tvojím to, čo prirodzenosť vecí vylúčila z tvojho vlastníctva.

Čo sa však prenesie na iného, nemôže zostať vo vlastnom držaní; a ak je to tak, potom sú peniaze vzácne len vtedy, keď sa dávajú, a prechodom na iných prestávajú byť naše.

Podmienky ľudského blaha sú záležitosť ťažká: buď sa nikdy nenaplnia úplne, alebo nezostanú trvalo.

A hoci je zástup zlých azda početný, je pohŕdaniahodný, lebo nemá vodcu a ženie ho sem a tam slepý pohon šialeného omylu.

A hoci nepoznáš príčiny, od ktorých tento veľký systém závisí, predsa, keďže svet riadi dobrý vládca, nepochybuj, že všetko sa deje správne.

Z toho vyplýva, že pre múdreho nezostáva miesto nenávisti; nenávidieť dobrých by mohol len najhlúpejší a nenávidieť zlých je nerozumné.