Angela Merkelová

Vidíme, že žiť v slobode a brániť slobodu sú dve strany tej istej mince, lebo vzácny dar slobody sa nedostáva prirodzene, ale treba o ňu bojovať, pestovať ju a obhajovať znova a znova. Niekedy to môže pripadať ako nekonečný boj s veternými mlynmi. Ale vidíte, moja osobná skúsenosť je celkom iná. To, o čom sa dnes neodvažujeme snívať, sa môže zajtra stať skutočnosťou. Ani reťaze diktatúry, ani putá útlaku nemôžu sily slobody dlho držať v područí.

Zvon slobody v Berlíne je – podobne ako Liberty Bell vo Filadelfii – symbolom, ktorý nám pripomína, že sloboda sa nezíska sama od seba. Treba o ňu bojovať a potom ju znova každý deň nášho života obhajovať.

Aj po konci studenej vojny stojíme pred úlohou zbúrať múry medzi rôznymi predstavami o živote, inými slovami múry v ľudských mysliach, ktoré nám opakovane sťažujú vzájomné porozumenie v tomto našom svete. Preto je schopnosť tolerancie taká dôležitá. Zatiaľ čo pre nás je náš spôsob života tým najlepším možným, iní to nemusia cítiť rovnako. Existujú rôzne spôsoby, ako vytvoriť pokojné spolunažívanie. Tolerancia znamená preukazovať rešpekt k histórii, tradíciám, náboženstvu a kultúrnej identite iných ľudí. Ale nech nevznikne nedorozumenie: Tolerancia neznamená „všetko je dovolené“. Voči všetkým, ktorí neprejavujú rešpekt k neodcudziteľným právam jednotlivca a porušujú ľudské práva, musí platiť nulová tolerancia.

Sloboda je samou podstatou nášho hospodárstva a spoločnosti. Bez slobody je ľudskej mysli zabránené uvoľniť svoju tvorivú silu. Ale rovnako jasné je, že táto sloboda nestojí osamote. Je to sloboda v zodpovednosti a sloboda uplatňovať zodpovednosť.

Chvíľa, keď stojíte vonku na otvorenom priestranstve, je aj chvíľou rizika. Opustiť staré je súčasťou nového začiatku. Niet začiatku bez konca, dňa bez noci, života bez smrti.

Nepýtajme sa preto najprv, čo je zlé alebo čo bolo vždy. Pýtajme sa najprv, čo je možné, a hľadajme niečo, čo sa ešte nikdy nerobilo.

Ale ak zbúrame múry, ktoré nás obmedzujú, ak otvoríme dvere a prijmeme nové začiatky, potom je všetko možné. Múry sa môžu zrútiť. Diktatúry môžu zmiznúť. Môžeme zastaviť globálne otepľovanie. Môžeme poraziť hlad. Môžeme vyhubiť choroby. Môžeme dať ľuďom, najmä dievčatám, prístup k vzdelaniu. Môžeme bojovať proti príčinám úteku a nútenej migrácie. To všetko môžeme.

Nič si nepokladajte za samozrejmé. Naše individuálne slobody nie sú samozrejmé; demokracia nie je samozrejmá; ani mier, ani prosperita.

Opäť tu existujú múry: múry v našich mysliach – nevedomosti a úzkoprsosti. Existujú medzi členmi rodiny aj medzi sociálnymi skupinami, medzi ľuďmi rôznej farby pleti, národov, náboženstiev. Chcela by som, aby sme tieto múry zbúrali – múry, ktoré nám opakovane bránia v komunikácii o svete, v ktorom chceme žiť spolu.

Zistila som, že odpovede aj na ťažké otázky možno nájsť, ak vždy vidíme svet očami toho druhého; ak rešpektujeme históriu, tradíciu, náboženstvo a identitu druhých; ak pevne stojíme za svojimi neodcudziteľnými hodnotami a podľa nich konáme; a ak nenasledujeme vždy svoje prvé impulzy, ani pri všetkom tlaku na rýchle rozhodnutia, ale na chvíľu zastavíme, ostaneme ticho, uvažujeme, urobíme prestávku.