„Nič si nepokladajte za samozrejmé. Naše individuálne slobody nie sú samozrejmé…“

Žime v láske k svojim skutkom a nechajme druhých žiť v porozumení pre ich jedinečné zámery: to je základná zásada slobodných ľudí.

Vidíme, že žiť v slobode a brániť slobodu sú dve strany tej istej mince, lebo vzácny dar slobody sa nedostáva prirodzene, ale treba o ňu bojovať, pestovať ju a obhajovať znova a znova. Niekedy to môže pripadať ako nekonečný boj s veternými mlynmi. Ale vidíte, moja osobná skúsenosť je celkom iná. To, o čom sa dnes neodvažujeme snívať, sa môže zajtra stať skutočnosťou. Ani reťaze diktatúry, ani putá útlaku nemôžu sily slobody dlho držať v područí.

Zvon slobody v Berlíne je – podobne ako Liberty Bell vo Filadelfii – symbolom, ktorý nám pripomína, že sloboda sa nezíska sama od seba. Treba o ňu bojovať a potom ju znova každý deň nášho života obhajovať.

Sloboda je samou podstatou nášho hospodárstva a spoločnosti. Bez slobody je ľudskej mysli zabránené uvoľniť svoju tvorivú silu. Ale rovnako jasné je, že táto sloboda nestojí osamote. Je to sloboda v zodpovednosti a sloboda uplatňovať zodpovednosť.

Berlínsky múr však za všetky tie roky nedokázal jedno: Nemohol vnútiť hranice môjmu vlastnému vnútornému mysleniu. Moja osobnosť, moja predstavivosť, moje túžby – tie nemohli byť obmedzené zákazmi a nátlakom.

Pre niekoho ako ja, pre koho boli sloboda cestovania a pohybu ťažko vybojovaným právom, sú takéto obmedzenia ospravedlniteľné len absolútnou nevyhnutnosťou. V demokracii by sa nikdy nemali prijímať ľahkovážne a len dočasne – ale v tejto chvíli sú nevyhnutné, aby sa zachránili životy.