Alfie Kohn

Problém s odmenami nie je v tom, že ich rozdávame príliš ľahko – problém je v tom, že sú kontrolujúce, v konečnom dôsledku neúčinné a s vysokou pravdepodobnosťou podkopávajú vnútorný záujem.

Nejde len o to, či deti vedia, čo môžu očakávať, ale o to, či to, čo očakávajú, dáva zmysel.

Väčšina výskumov totiž zistila, že neočakávané odmeny sú oveľa menej škodlivé než odmeny, o ktorých sa ľudia dozvedia vopred a o ktoré sa zámerne usilujú.

Výnimoční učitelia zvyčajne nielenže zadávali menej domácich úloh, ale zároveň žiakom dávali väčší priestor na výber úloh.

Najviac záleží na dôvode našich rozhodnutí a na tom, nakoľko sme ochotní deti usmerňovať, podporovať ich voľby a byť pri nich – to všetko je oveľa náročnejšie než len povedať áno alebo nie.

Existujú štyri vysvetlenia, ako môže pochvala brzdiť výkon: naznačuje nízke schopnosti, vyvoláva pocit tlaku, zvádza k bezpečnej stratégii vyhýbania sa neúspechu a znižuje záujem o samotnú úlohu.

V extrémnych prípadoch môže „tlak na úspech" dosiahnuť horúčkovitú intenzitu, pri ktorej je prítomnosť dieťaťa v podstate založená v prospech budúcnosti.

Tým, čím sme, nie je nič iné než to, čo robíme.

Keď sme malí, nič pre nás nie je dôležitejšie než to, čo k nám cítia naši rodičia. Neistota v tomto ohľade, či strach z opustenia, môžu zanechať stopu aj po tom, čo dospejeme.

Strach z neúspechu vôbec nie je to isté ako túžba po úspechu. Prvé v skutočnosti tomu druhému stojí v ceste.