Alexis de Tocqueville

Je správnym postrehom, že ľud zvyčajne zamýšľa verejné dobro.

Ich moc je obrovská, ale je zahalená autoritou verejnej mienky.

Môže obdivuhodne prispieť k prechodnej veľkosti človeka, ale nemôže zabezpečiť trvalú prosperitu národa.

Bez moci a nezávislosti však obec môže mať dobrých poddaných, ale nemôže mať činných občanov.

Nie že by národy s demokratickým spoločenským zriadením prirodzene pohŕdali slobodou; naopak, majú k nej inštinktívnu lásku.

Nemožno veriť, že rovnosť nakoniec nenájde cestu aj do politického sveta, ako ju nachádza všade inde.

Náboženstvo je nie menej spoločníkom slobody vo všetkých jej bojoch a víťazstvách; kolískou jej detstva a božským zdrojom jej nárokov.

Šťastní a mocní nechodia do exilu a niet istejších záruk rovnosti medzi ľuďmi než chudoba a nešťastie.