Alexis de Tocqueville

U demokratických národov ľudia ľahko dosiahnu istú rovnosť podmienok, ale nikdy nedosiahnu rovnosť, po ktorej túžia.

Okrem dobrých vecí, ktoré vlastní, si každú chvíľu predstavuje tisíc ďalších, ktoré mu smrť nedovolí vyskúšať, ak ich čoskoro nevyskúša.

Aby mala asociácia u demokratického národa nejakú moc, musí byť početná.

Nijaká neresť ľudského srdca nie je preň taká prijateľná ako egoizmus: despota ľahko odpúšťa svojim poddaným, že ho nemilujú, ak sa nemilujú ani navzájom.

Znesú chudobu, poddanstvo, barbarstvo, ale neznesú aristokraciu.

Zlá, ktoré niekedy prináša sloboda, sú bezprostredné; sú zjavné všetkým a všetkých sa viac či menej dotýkajú.

Budú si zvyčajne vážiť užitočné viac než krásne a budú požadovať, aby krásne bolo užitočné.

Márne vznesie nejaký vrodený sklon myseľ do vyšších sfér intelektu; záujem ju stiahne do strednej zóny.

Myšlienka zdokonaliteľnosti je preto stará ako svet; rovnosť ju nevyvolala, hoci jej dodala nový charakter.

Taký stav nemôže nezoslabiť dušu, uvoľniť pružiny vôle a pripraviť národ na poddanstvo.