Alexis de Tocqueville

Pohyby množstva nie sú trvalo riadené vôľou jednotlivcov; ľudstvo sa v takých časoch zdá postupovať samo od seba.

Čím viac takých právd človek pochopí, tým viac všeobecných myšlienok si prirodzene utvára.

Človek, ktorý by sa pustil do skúmania všetkého sám, mohol by každej veci venovať len málo času a pozornosti.

Dve veľké nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú existenciu náboženstiev, sú rozkol a ľahostajnosť.

Zákon môže zmeniť spoločenský stav, ktorý sa zdá najpevnejší a najurčitejší; a so spoločenským stavom sa musí zmeniť všetko ostatné.

Túžba po blahobyte sa v ich mysliach stala vrúcou a nepokojnou vášňou, ktorá rastie tým, čo získava.

Tým, že núti ľudí venovať pozornosť záležitostiam, ktoré nie sú výlučne ich vlastné, zotiera ten individuálny egoizmus, ktorý je hrdzou spoločnosti.

Vo všetkých slobodných vládach, nech majú akúkoľvek formu, sa právnici nachádzajú na čele všetkých strán.

Ak sa pripustí, že človek s absolútnou mocou ju môže zneužiť na krivdu svojim protivníkom, prečo by väčšina nemohla podliehať tomu istému obvineniu?

Je nepopierateľné, že v čase nebezpečenstva slobodný ľud prejavuje oveľa viac energie než neslobodný.