„Ich moc je obrovská, ale je zahalená autoritou verejnej mienky.“

Nijaká neresť ľudského srdca nie je preň taká prijateľná ako egoizmus: despota ľahko odpúšťa svojim poddaným, že ho nemilujú, ak sa nemilujú ani navzájom.

Verejným úradníkom treba udeliť istý stupeň moci, lebo bez nej by boli zbytoční.

Môže obdivuhodne prispieť k prechodnej veľkosti človeka, ale nemôže zabezpečiť trvalú prosperitu národa.

Naopak, stačí, aby bola verejná mienka v priamom protiklade k sile, a celý účinok použitia sily sa zneutralizuje.

Existujúci poriadok sa udržiava nie silou, ale verejnou mienkou, ktorej pôsobenie násilie narúša.

A láska k moci sa nezlučuje s dobrotou, ale celkom sa zlučuje s opačnými vlastnosťami: pýchou, ľstivosťou a krutosťou.