„Existujúci poriadok sa udržiava nie silou, ale verejnou mienkou, ktorej pôsobenie násilie…“

Nijaká neresť ľudského srdca nie je preň taká prijateľná ako egoizmus: despota ľahko odpúšťa svojim poddaným, že ho nemilujú, ak sa nemilujú ani navzájom.

Verejným úradníkom treba udeliť istý stupeň moci, lebo bez nej by boli zbytoční.

Ich moc je obrovská, ale je zahalená autoritou verejnej mienky.

Môže obdivuhodne prispieť k prechodnej veľkosti človeka, ale nemôže zabezpečiť trvalú prosperitu národa.

Naopak, stačí, aby bola verejná mienka v priamom protiklade k sile, a celý účinok použitia sily sa zneutralizuje.

A láska k moci sa nezlučuje s dobrotou, ale celkom sa zlučuje s opačnými vlastnosťami: pýchou, ľstivosťou a krutosťou.