Aleksandr Solženicyn

Zánik národov by nás ochudobnil neménej, ako keby všetci ľudia mali rovnaký charakter, jedinú tvár. Národy sú bohatstvom ľudstva, sú jeho zovšeobecnenými osobnosťami: aj ten najmenší z nich má svoju osobitú farbu a stelesňuje osobitú tvár Božieho zámeru.

Aj keby sme boli ušetrení skazy vojnou, náš život sa bude musieť zmeniť, ak chceme zachrániť život pred sebazničením.

Keby mal humanizmus pravdu v tom, že človek sa narodil pre šťastie, nenarodil by sa preto, aby zomrel.

Priveľa nádeje sme vložili do politických a spoločenských reforiem, len aby sme zistili, že prichádzame o svoje najvzácnejšie vlastníctvo: svoj duchovný život.

Keby sa ma niekto opýtal, či by som Západ v jeho dnešnej podobe odporúčal ako vzor svojej krajine, musel by som úprimne odpovedať, že nie.

Bez akejkoľvek cenzúry sa na Západe módne myšlienkové prúdy starostlivo oddeľujú od tých, ktoré nie sú v móde; nič nie je zakázané, no to, čo nie je módne, sa len ťažko dostane do periodík, kníh alebo na vysoké školy. Existuje nebezpečná tendencia vytvárať stádo, ktoré bráni samostatnému mysleniu.

Pokles odvahy je azda najnápadnejším znakom, ktorý si na dnešnom Západe všimne vonkajší pozorovateľ. Západný svet stratil svoju občiansku odvahu, tak vcelku, ako aj oddelene v každej krajine, v každej vláde a v každej politickej strane.

Unáhlenosť a povrchnosť sú duševné choroby dvadsiateho storočia a nikde sa táto choroba neprejavuje viac než v tlači.

Spoločnosť bez akéhokoľvek objektívneho právneho merítka je naozaj strašná. No spoločnosť, ktorá nemá iné merítko než právne, tiež nie je celkom hodná človeka.

Socializmus akéhokoľvek druhu vedie k úplnému zničeniu ľudského ducha a k zrovnoprávneniu ľudstva v smrti.