V tomto veku sa má vyučovanie vykonávať prevažne prostredníctvom zmyslového vnímania, a keďže zrak je najdôležitejším zo zmyslov, náš cieľ dosiahneme, ak dáme deťom obrázky najdôležitejších predmetov z fyziky, optiky, astronómie, geometrie atď.
Tak môžeme obsiahnuť celý rozsah ľudského poznania v istom počte rokov a môžeme mať pravé vzdelanie, pravú mravnosť a pravú nábožnosť, kým opustíme kováčne ľudskosti.
Nemyslime si však, že chceme, aby naše školy znely výkrikmi a ranami. Žiadame bdelosť a pozornosť učiteľa aj žiakov. Disciplína totiž nie je nič iné než neomylná metóda, ktorou z našich žiakov robíme skutočných žiakov.
Všetko sa má učiť dôkladne, stručne a výstižne, aby sa porozumenie akoby odomklo jedným kľúčom a potom si samo rozmotávalo ďalšie ťažkosti. Všetko, čo prirodzene súvisí, sa má učiť spolu. Každý predmet sa má učiť v presne odstupňovaných krokoch, aby práca jedného dňa rozširovala prácu predchádzajúceho a pripravovala prácu na zajtra. A napokon sa má vždy zavrhnúť všetko, čo je zbytočné.
V našich sadoch chceme mať nielen stromy, ktoré rodia skoro, ale aj tie, čo rodia neskoro; veď každá vec, ako hovorí syn Sirachov, nájde svoju chválu vo svojom čase a napokon, hoci neskoro, ukáže, že nebola márna. Prečo by sme teda chceli, aby sa v záhrade písmen trpel len jeden druh rozumov, predčasne vyvinutých a čulých?
Nie je prekážkou ani to, že niektorí sa zdajú byť od prírody tupí a hlúpi; práve to robí všeobecné vzdelávanie ich myslí ešte naliehavejším. Čím pomalšia a slabšia je povaha človeka, tým viac potrebuje pomoc, aby zo seba čo najviac zhodil zvieraciu tuposť a hlúposť. A nemožno nájsť človeka, ktorého rozum je taký slabý, že by sa nedal vzdelaním zlepšiť. Sito, ak naň budete neustále liať vodu, je čoraz čistejšie, hoci vodu nezadrží.