Výroky o odvahe a strachu
Úzkosť možno prirovnať k závratu. Ten, koho oko náhodou pohliadne dolu do zívajúcej priepasti, dostane závrat. No aká je toho príčina? Rovnako je v jeho vlastnom oku, ako v priepasti — veď stačilo, aby sa nebol pozrel dolu. Preto je úzkosť závratom slobody, ktorý sa objavuje vtedy, keď duch chce ustanoviť syntézu a sloboda pohliadne dolu do svojej vlastnej možnosti, chytajúc sa konečnosti, aby sa oň oprela. Sloboda podľahne závratu. Ďalej za tento bod psychológia nemôže a ani nechce ísť. V tom istom okamihu sa všetko zmení, a sloboda, keď sa opäť pozdvihne, vidí, že je vinná. Medzi týmito dvoma okamihmi leží skok, ktorý nevysvetlila a ani nemôže vysvetliť nijaká veda. Ten, kto sa previní v úzkosti, previní sa takou nejednoznačnou vinou, akú je vôbec možné mať.
Zbabelosť, na rozdiel od paniky, je takmer vždy iba neschopnosťou na chvíľu vypnúť fungovanie fantázie.
No napokon treba viac odvahy žiť než zabiť sa.
Utrpenie je nevyhnutné, ale to, ako naň zareagujeme, je naša voľba.
Odvaha sa právom považuje za prvú z ľudských čností, pretože je čnosťou, ktorá zaručuje všetky ostatné.