Vo svojej praxi stretávam páry, ktoré už nečakajú na pozvanie do vnútorného sveta svojho partnera, ale rovno požadujú vstup, akoby mali nárok na neobmedzený prístup k súkromným myšlienkam tých, ktorých milujú.
Prijatie veľa neznamená, kým nezahŕňa porozumenie. Až keď pochopím pocity a myšlienky, ktoré sa vám zdajú tak hrozné, alebo také slabošské, alebo také sentimentálne, alebo také bizarné – až keď ich uvidím tak, ako ich vidíte vy, a prijmem ich aj vás, začnete sa cítiť naozaj slobodní preskúmať všetky skryté kúty a desivé zákutia svojej vnútornej, často pochovanej skúsenosti. Táto sloboda je dôležitou podmienkou vzťahu. Zahŕňa slobodu skúmať seba samého na vedomej aj nevedomej úrovni tak rýchlo, ako sa len odvážite vydať na túto nebezpečnú cestu. Zahŕňa tiež úplnú slobodu od akéhokoľvek morálneho či diagnostického hodnotenia, pretože všetky takéto hodnotenia sú podľa mňa vždy ohrozujúce. Vzťah, ktorý sa mi ukázal ako prospešný, sa teda vyznačuje istou priezračnosťou z mojej strany, v ktorej sú zjavné moje skutočné pocity; prijatím druhého človeka ako samostatnej osoby s vlastnou hodnotou; a hlbokým empatickým porozumením, ktoré mi umožňuje vidieť jeho súkromný svet jeho očami.