Výroky o deťoch

Videl si už niekedy polročné či trojročné dieťa, ktoré by nebolo zvedavé a samostatné? Ja nie. Takí sme totiž od prírody.

Niekedy, možno, bude existovať dobre informované, dobre uvážené a predsa vrúcne verejné presvedčenie, že najsmrteľnejším zo všetkých hriechov je zmrzačenie detskej duše; lebo také zmrzačenie podkopáva životný princíp dôvery, bez ktorej je každý ľudský čin, nech sa cíti akokoľvek dobre a zdá sa akokoľvek správny, náchylný na skazenie ničivými formami svedomitosti.

Dokážem slobodne dovoliť tomuto spolupracovníkovi, svojmu synovi či dcére, aby sa stali samostatnou osobou s myšlienkami, cieľmi a hodnotami, ktoré nemusia byť totožné s mojimi?

Ako by som dopadla, niekedy sa čudujem, keby som vyrastala v dome, ktorý by potláčal podnikavosť tvrdou disciplínou?

Chcela som, aby si každé dieťa, bez ohľadu na rasu, mohlo pri pohľade na moje víťazstvo na majstrovstvách sveta povedať: aj ja môžem snívať veľké sny. Chcela som, aby vedeli, že ísť za svojimi snami - nielen v gymnastike, ale vo všetkom - by nemalo mať nič spoločné s farbou ich pokožky.