Erik Erikson

V spoločenskej džungli ľudskej existencie niet pocitu, že sme naozaj nažive, bez zmyslu pre vlastnú identitu.

Identita je rovnako nevystihnuteľná, ako je všadeprítomná. Ide o proces, ktorý sa odohráva v jadre jednotlivca aj v jadre spoločnej kultúry.

Deti sa nedajú oklamať prázdnou chválou a povýšeneckým povzbudzovaním. Ich rastúca identita ega získava skutočnú silu iba z úprimného a dôsledného uznania skutočného úspechu, teda výkonu, ktorý má v ich kultúre reálny význam.

Všetky obrazy sveta majú sklon skazit sa, keď ich necháme na cirkevné byrokracie. No to neznamená, že by bolo vytváranie obrazov sveta zbytočné. A môžem len opakovať, že popieranie pozostatkov starých svetových obrazov je na naše vlastné riziko, lebo ich nepremôžeme tak, že ich vyhlásime - so všetkou pravovernosťou skepticizmu - za akýsi tajný hriech. Nie sú menej mocné len preto, že sú popierané.

Niekedy, možno, bude existovať dobre informované, dobre uvážené a predsa vrúcne verejné presvedčenie, že najsmrteľnejším zo všetkých hriechov je zmrzačenie detskej duše; lebo také zmrzačenie podkopáva životný princíp dôvery, bez ktorej je každý ľudský čin, nech sa cíti akokoľvek dobre a zdá sa akokoľvek správny, náchylný na skazenie ničivými formami svedomitosti.

Pochybnosť je bratom hanby.

Keď zavedené identity zastarajú alebo keď hrozí, že nedokončené identity zostanú neúplné, mimoriadne krízy nútia ľudí viesť sväté vojny, tými najkrutejšími prostriedkami, proti tým, čo sa zdajú spochybňovať alebo ohrozovať ich neisté ideologické základy.

Vidíš dieťa hrať sa, a je to skoro ako pozerať sa na maliara pri práci, lebo v hre dieťa hovorí veci bez toho, aby vyslovilo jediné slovo. Vidíš, ako rieši svoje problémy. Vidíš aj to, čo nie je v poriadku. Najmä malé deti majú ohromnú tvorivosť a všetko, čo je v nich, vystupuje na povrch vo voľnej hre.

Tvorivý človek nemá na výber. Na svoju najvyššiu úlohu môže naraziť takmer náhodou. No akonáhle sa do nej pustí, ukáže sa, že je úzko spätá s jeho najosobnejšími konfliktmi - musí riskovať chorobu, zlyhanie, či šialenstvo, aby zistil, či ho zavedený svet zdrví, alebo či dokáže rozobrať jeho opotrebované základy a urobiť miesto pre nový.

Úzkosti sú rozptýlené stavy napätia, ktoré zveličujú, či dokonca vytvárajú ilúziu vonkajšieho nebezpečenstva, bez toho, aby ukázali vhodnú cestu k obrane či zvládnutiu.