„Nie je pravda, že ľudia s vysokými zásadami sa na politiku nehodia.“

Volejte hlasitě! Bolševismus není jen filosofickou orientací, ale projevem chorobným, apokalyptickým chaosem, v němž se projevují hrubě nejnižší pudy docela náhodně. A bolševičtí vůdcové jsou autokraty v nejhroznějším slova smyslu. Demokracie musí proti tomuto proudu bojovati. Koketovati s bolševickými směry by se rovnalo opuštění cesty cti a zdravého rozumu. Boj proti bolševismu ve všech jeho projevech musí převládati v naší politice.

Úlohou strany je rozpoznať chápanie ľudí, pozdvihnúť ho na vyššiu úroveň, podporovať pokrokové myslenie a činy.

Politici môžu na medzinárodných fórach tisíckrát opakovať, že základom nového svetového poriadku musí byť všeobecná úcta k ľudským právam.

Obyčajný človek s osobným svedomím, osobne za niečo niekomu zodpovedný a osobne a priamo preberajúci zodpovednosť, sa zdá byť čoraz vzdialenejší od sveta politiky.

V politike netreba schopnosť klamať, ale skôr cit pre to, kedy, kde, ako a komu čo povedať.

V politike, rovnako ako inde v živote, samozrejme nie je možné a ani rozumné hovoriť vždy všetko naplno. To však neznamená, že treba klamať.