„Dráma predpokladá poriadok. Už len preto, aby mohla – narušením tohto poriadku –…“

Myslím, že divadlo by malo byť vždy trochu podozrivé.

Existuje len jedno Umenie, ktorého jediným kritériom je sila, autentickosť, odhaľujúci vhľad, odvaha a sugestívnosť, s akou hľadá svoju pravdu.

Myslím, že niekto iný by mal byť schopný namaľovať za mňa všetky moje obrazy.

Ručné maľovanie by trvalo príliš dlho a navyše to nie je doba, v ktorej žijeme.

Popartisti vytvárali obrazy, ktoré by každý, kto ide po Broadwayi, rozpoznal v okamihu – komiksy, piknikové stoly, pánske nohavice, celebrity, sprchové závesy, chladničky, fľaše od Coly – všetky tie veľké moderné veci, ktoré si abstraktní expresionisti tak usilovne odmietali všímať.

Keď o tom musím premýšľať, viem, že obraz je zlý. Aj rozmer je forma premýšľania, rovnako ako farba. Môj inštinkt pri maľovaní hovorí: „Ak o tom nepremýšľaš, je to správne." Akonáhle sa musíte rozhodovať a vyberať, je to zlé.