„Kto si praje zachovanie slovenského národa a jeho duševný vývin, nech neopúšťa literárne…“

Prečo čitateľská verejnosť, ktorá ako celok nikdy neuložila rozprávačovi príkaz byť umelcom, od neho požaduje tento klam božej všemohúcnosti, je úplne nepochopiteľné.

Historik môže byť tiež umelec a románopisec je historik, zachovateľ, strážca a vykladač ľudskej skúsenosti.

Väčšina veľkých básnikov bola nielen duševne zdravá, ale nesmierne praktická; a ak Shakespeare naozaj držal kone, bolo to preto, že bol najbezpečnejším človekom, ktorý ich mohol držať.

Keď prídeme k literatúre, zistíme, že hoci sa riadi pravidlami gramatiky, je predsa vecou radosti, je samou slobodou.

Napísal som ju za sedem týždňov. Takmer sa napísala sama. Vyšla zo srdca.

Väčšina spisovateľov nemá inú vlastnosť než čitateľ: vkus. Ale čitateľ má lepší vkus, lebo nepíše, a najlepší, ak nečíta.