Svetozár Hurban-Vajanský

Ľud sa pomaly prebúdza; len keby boli prostriedky, aby vydržali nápor.

A každý krok na ceste k vlastnému jazyku a národnosti sa pokladá za atentát na svätyňu maďarstva, aj keby človek pritom ani nepomyslel na Maďarov!

So svojím národným slovenským presvedčením som sa pred nikým neskrýval.

Na slobode sa zabúda na otrokov i na otrocké dlhy.

Literatúra nie je hračka, nie je zábava pre tvorivého ducha, je to práca, ťažký duchovný pôrod, je to neobyčajné napätie síl, často trápne a spojené s mukami a sebazaprením!

Kto si praje zachovanie slovenského národa a jeho duševný vývin, nech neopúšťa literárne činných ľudí!

Literatúra je jeden duchovný výsledok národnej činnosti.

Ó, aby už prišiel čas slovenskej slobody, aby zakuté ruky slobodne chytili do práce, ustrašené mysle mohli premýšľať o svojom, na česť národa, na česť ľudstva, na rozšírenie ľudského poznania!

A zväzovať ruky národu, aby nepátral po svojej minulosti, to je najčernejšie barbarstvo, tyranstvo odpornejšie než tyranstvo tatárskej Ordy.

A pri tom všetkom by nám bola dejiny kultúry potrebnejšie, vplývali by viac na národ a národné povedomie než dejiny vojen, trónnych otázok, náboženských prekáračiek, vzbúr a epidémií.