„Ako sa mohol národ založený na toľkom žiali premeniť na kultúru povinného úsmevu?“

Ak vyrastiete v takzvanej WEIRD spoločnosti - západnej, vzdelanej, industrializovanej, bohatej a demokratickej -, naučíte sa etiku autonómie tak dobre, že odhalíte útlak a nerovnosť aj tam, kde údajné obete nič zlé nevidia.

Presunuli sme sa od toho, čo kultúrni historici nazývajú kultúra charakteru, ku kultúre osobnosti. V kultúre charakteru bolo dôležité to dobré, čo človek urobil, keď sa nikto nepozeral. No na prelome storočia, keď sme vstúpili do kultúry osobnosti, sa odrazu obdivovalo byť magnetický a charizmatický.

Samota vyšla z módy. Naše firmy, školy aj kultúra sú v zajatí myšlienky, ktorú nazývam nové skupinové myslenie - presvedčenia, že tvorivosť a úspech pochádzajú z akéhosi zvláštne kolektívneho prostredia.

Práve naša schopnosť pochybovať určí budúcnosť civilizácie.

Spoločnosť, ktorá nedokáže oceniť spolupatričnosť – našu potrebu niekam patriť, starať sa jeden o druhého a cítiť, ako k nám prúdi starostlivá energia –, je spoločnosťou odvrátenou od podstaty toho, čo znamená byť človekom.

Žiadna spoločnosť sa nemôže pochopiť sama seba bez toho, aby sa pozrela na svoju tienistú stránku.