„Pravda je samotným zväzkom spoločnosti, bez ktorého by prestala existovať a rozpadla by…“

Kázal o „šírke“, kým ho neprichytili na úzkosti — širokí sú príliš široki na vymedzenie; a o „pravde“, kým sa neukázal ako luhár — pravda nikdy nevyvešuje značku.

Otroctvo sa vyhýba svetlu; nenávidí svetlo a nepríde na svetlo, aby neboli jeho skutky karhané.

Nikto v tejto časti krajiny neverí starej obohranej lži, že černosi znásilňujú biele ženy.

Napriek cynickému hľadisku o Sile lží a proti všetkej moci sfalšovaných dôkazov sa pravda často ukáže silnejšia než ohováranie.

V srdci fikcie, aj tej najmenej hodnej tohto mena, možno nájsť akúsi pravdu — či už len pravdu detinskej divadelnej horlivosti v hre života, ako v románoch Dumasa otca.

Tí, čo si predstavujú pravdu v nepravde a nepravdu vidia v pravde, nikdy nedosiahnu pravdu, ale nasledujú márne túžby.