„Najväčším darom, aký môže dvojica dať svojmu dieťaťu, je milujúci vzťah, pretože práve…“

Od svojich detí už nepotrebujeme prácu, dnes od nich potrebujeme zmysel.

Nemajú výhrady voči tomu, keď ich deti prejavujú hnev, smútok alebo strach. Ani ich neignorujú. Namiesto toho prijímajú negatívne emócie ako súčasť života a citové chvíle využívajú ako príležitosť na učenie.

Keď rodičia ponúkajú deťom empatiu a pomáhajú im zvládať negatívne pocity ako hnev, smútok a strach, budujú tým mosty vernosti a náklonnosti.

Prekvapilo ma zistenie, že vývinoví psychológovia ešte nevedeli, ako si deti nachádzajú priateľov.

Dokážem slobodne dovoliť tomuto spolupracovníkovi, svojmu synovi či dcére, aby sa stali samostatnou osobou s myšlienkami, cieľmi a hodnotami, ktoré nemusia byť totožné s mojimi?

Pri jedle ma učili slušnému správaniu – nesmela som napríklad krúžiť vidličkou nad hlavou. Vrátiť sa k svojmu autizmu som mohla iba jednu hodinu denne, po obede.