„V Maďarsku hovoríme: „Nevdychuj si svoj hnev do hrude.“ Držať si city v sebe uzamknuté im…“

Tichý hnev je sebazničujúci. Ak ho aktívne, vedome a zámerne neuvoľňujete, držíte si ho v sebe. A to vám nijako neprospeje.

Naučil som sa z trpkej skúsenosti jedno najvyššie ponaučenie: zachovávať svoj hnev, a tak ako zachované teplo sa premieňa na energiu, aj náš ovládnutý hnev sa môže premeniť na silu, ktorá dokáže pohnúť svetom.

Kedykoľvek sa začnete hnevať pre nezhodu v názoroch, majte sa na pozore; pri skúmaní pravdepodobne zistíte, že vaše presvedčenie ide ďalej, než dovoľujú dôkazy.

Hnev si nevyžaduje nepriateľské konanie navonok. V prvom rade je to fyziologický proces, ktorý treba prežiť. Po druhé, má kognitívnu hodnotu – poskytuje dôležité informácie.

Chronický hnev naproti tomu zaplavuje systém stresovými hormónmi ďaleko za vymedzený čas.

„Vybuchovači“, ľudia s častými výbuchmi hnevu, majú tiež viac rakoviny než bežní ľudia.