„Vidím odtlačky tvojho hnevu.“

Búrka sa už definitívne utíšila a hrmenie, ktoré ešte zvyšovalo, dunelo nad vzdialenejšími kopcami - podobne, ako keď muž povie A ešte niečo... dvadsať minút po tom, čo pripustil, že prehral hádku.

Nemusím byť v poriadku. Momentálne môžem byť aj nahnevaná.

Za tridsaťpäť rokov, čo skúmam morálnu psychológiu, som dospel k presvedčeniu, že toto je jeden z najväčších problémov ľudstva: príliš rýchlo sa hneváme a príliš pomaly odpúšťame.

Vypúšťanie pary ľudí neupokojuje, ale robí ich nahnevanejšími.

Tak ako sa telá v hmle zdajú väčšie, aj naše trápenia hnev zväčšuje.

V hneve je veľa hrozného, no rovnako veľa aj smiešneho.