Tak ako pri všetkých našich ostatných experimentoch, aj tu sme zistili, že ľudia podvádzajú, keď na to majú príležitosť - ale nie o mnoho.
Prvý nečestný čin je ten najdôležitejší, ktorému treba zabrániť.
Keď sa raz vo vlastných očiach vykreslíme ako podvodníci, začneme sa správať ešte nečestnejšie.
Jedným zo základných princípov behaviorálnej ekonómie je, že na prostredí záleží. Kráčate po ulici, ste v nákupnom centre, v každom obchode, v každej reklame - všetci od vás niečo chcú. A to, čo od vás chcú, nie je vaše dlhodobé blaho. Chcú váš čas, peniaze a pozornosť práve teraz. Je čoraz ťažšie odolávať pokušeniu, pretože naše aplikácie sú v telefóne a reklamy na webových stránkach vyskakujú - a tak sa táto otázka odolávania pokušeniu stáva čoraz náročnejšou.
Dnes budete mať pravdepodobne príležitosť vziať si niečo a dať si to do tašky, a nikto by o tom nevedel. Keby ste boli racionálny ekonóm, povedali by ste si, že by ste mali využiť všetky tieto príležitosti - veď je to šanca! Ale my rozmýšľame inak - keby sme to urobili, cítili by sme sa ako zlí ľudia, a práve to nás zastavuje. Zaujímavé je, že to, čo nás zastavuje, nás nezastaví úplne vo všetkom. Máme akýsi "faktor fixlovania" - schopnosť racionalizovať si trochu nečestnosti, a pokiaľ podvádzame len málinko, dokážeme si to stále ospravedlniť.
Prehliada sa skutočnosť, že opakom hriechu vôbec nie je cnosť. To druhé je čiastočne pohanský názor, ktorý sa uspokojuje s čisto ľudským meradlom, a práve preto nevie, čo je hriech, totiž že každý hriech je pred Bohom. Nie, opakom hriechu je viera.