„Jedným zo základných princípov behaviorálnej ekonómie je, že na prostredí záleží. Kráčate…“

Tak ako pri všetkých našich ostatných experimentoch, aj tu sme zistili, že ľudia podvádzajú, keď na to majú príležitosť - ale nie o mnoho.

Prvý nečestný čin je ten najdôležitejší, ktorému treba zabrániť.

Keď sa raz vo vlastných očiach vykreslíme ako podvodníci, začneme sa správať ešte nečestnejšie.

Odolávanie pokušeniu a budovanie sebaovládania sú všeobecné ľudské ciele - a opakované zlyhávanie pri ich dosahovaní je zdrojom veľkej časti nášho utrpenia.

Dnes budete mať pravdepodobne príležitosť vziať si niečo a dať si to do tašky, a nikto by o tom nevedel. Keby ste boli racionálny ekonóm, povedali by ste si, že by ste mali využiť všetky tieto príležitosti - veď je to šanca! Ale my rozmýšľame inak - keby sme to urobili, cítili by sme sa ako zlí ľudia, a práve to nás zastavuje. Zaujímavé je, že to, čo nás zastavuje, nás nezastaví úplne vo všetkom. Máme akýsi "faktor fixlovania" - schopnosť racionalizovať si trochu nečestnosti, a pokiaľ podvádzame len málinko, dokážeme si to stále ospravedlniť.

Prehliada sa skutočnosť, že opakom hriechu vôbec nie je cnosť. To druhé je čiastočne pohanský názor, ktorý sa uspokojuje s čisto ľudským meradlom, a práve preto nevie, čo je hriech, totiž že každý hriech je pred Bohom. Nie, opakom hriechu je viera.