Život mŕtvych spočíva v pamäti živých.
Rozdiel medzi falošnými a pravdivými spomienkami je rovnaký ako pri drahokamoch: vždy sú to tie falošné, ktoré vyzerajú najreálnejšie, najžiarivejšie.
Či už vo mne viera, ktorá tvorí, prestala existovať, alebo sa skutočnosť zhmotní len v pamäti, kvety, ktoré mi dnes ľudia ukazujú prvýkrát, mi nikdy nepripadajú ako pravé kvety.
Miesta, ktoré sme poznali, patria dnes už len do malého sveta priestoru, v ktorom si ich pre vlastné pohodlie zakresľujeme.
A čo sa týka tohto predmetu, závisí od náhody, či naň narazíme skôr, než sami zomrieme.
Minulosť je ukrytá kdesi mimo oblasti rozumu, mimo jeho dosahu, v nejakom hmotnom predmete (v pocite, ktorý nám tento predmet vyvolá), o ktorom ani netušíme.
Je márne namáhať sa, aby sme to znovu uchopili: všetko úsilie nášho rozumu musí byť zbytočné.